Velikost: 61,7 kB (HTML).
Prostředí seriálu: Stargate SG-1
PROHLÁŠENÍ: Stargate SG-1 a postavy zde vystupující jsou majetkem Stargate (II) Productions, Showtime/Viacom, MGM/VA, Double Secret Productions a Gekko Productions a jsou chráněny patentem v USA. Tato povídka nemá v úmyslu porušit tato autorská práva, vznikla pouze pro pobavení a nebyla žádným způsobem honorována. Původní příběh, postavy a situace jsou vlastnictvím autora.
piatok
Siedmy symbol zapadol na svoje miesto. Brána sa s hukotom otvorila. Plukovník Jack O´Neill čakal na rampe na zvyšok svojho týmu. Nasadil si na hlavu šiltovku a pokývnutím pozdravil Majora Samanthu Carterovú ktorá práve vošla do miestnosti s Teal´com. Jack očakával ešte jednu osobu, ale za Teal´com už nikto nešiel.
"Kde je Jonas?"
Jack nervózne klopkal prstami po zbrani a na tvári mal znechutený výraz. Po stretnutí s Danielom na Abydose mal celé týždne hroznú náladu. Bolo mu ľúto za Skaarom a ostatnými obyvateľmi ktorí umreli – vlastne vďaka Oma Desale boli povznesení. Ale Jack bol i zúrivý pri myšlienke že Anubis je niekde tam vonku a že by mohol urobiť aj iným ľudom to isté čo Abydosanom. Bál sa aj o Daniela. Na Jackovo naliehanie určite urobil niečo, kvôli čomu ostatní povznesení nebudú nadšení. Mladý archeológ mal totiž tendenciu dostávať sa do veľkých problémov. Jack dúfal že Daniel je v poriadku.
Sam sa práve chystala odpovedať, keď sa do miestnosti vrútil udýchaný Jonas Quinn. Vestu mal natiahnutú na jednom pleci, zbraň sa mu kývala v puzdre a batoh ledva držal jednou rukou. Začal všetko dávať na správne miesto a pritom rýchlo rozprával.
"Prepáčte že idem neskoro, snažil som sa preložiť tabuľku z Abydosu, ktorú sme našli vďaka doktorovi Jacksonovi. Preložil som len kúsok a sú tam nejaké zmienky o Stratenom meste, ale..."
Veta zostala nedokončená. Jonasovi sa konečne podarilo pripnúť si batoh na chrbát a videl ako Sam s Teal´com práve prechádzajú bránou. Jacka už nebolo nikde vidno. Jonas sa s povzdychom obrátil na riadiace stredisko. Za počítačom ako vždy sedel seržant Walter Davis. Rozprával sa s kapitánom Benjaminom Greysonom. Jonas si spomenul že Greyson bol jeden z mnohých ľudí ktorých plukovník O´Neill odmietol ako náhradu za Daniela Jacksona. Davis aj Greyson zdvihli zrak a uvideli osamelého Jonasa na rampe. Greyson sa zlomyseľne uškrnul. Jonas si uvedomil že bude terčom posmeškov. Zvyšok jeho týmu je tisíce svetelných rokov odtiaľto, zatiaľ čo on tu stojí a tvári sa ako blbec. Seržant Davis mu začal naznačovať že by mal konečne prejsť bránou. Greyson mu len posmešne zamával na cestu.
Jonas sa rozbehol a ocitol sa na druhej strane brány, vo vysokej a dlhej jaskyni. Napravo aj naľavo od brány boli vchody do menších miestností, jaskyňa bola zopár metrov vysoká, kde tu bolo vidno výklenky. Jaskyňa bola dlhá, otvorom bolo vidno zapadajúce slnko. Teal´c sa vybral k východu, zatiaľ čo Sam nahrávala na video. Jonas zmizol v miestnosti naľavo od brány. Jack si bez záujmu obzeral kresby na stenách jaskyne.
"Takže sme tu kvôli pár čarbaniciam, ktoré by som a to sa nechcem chváliť, aj ja nakreslil lepšie?" Jack sa ani nepokúšal zakrývať svoju otrávenosť.
"Pane, už niekoľko krát sme mali misie skúmať a natrafili sme len na maľby, alebo zrúcaniny. Nie na každej planéte je civilizácia. A aj tak ideme preskúmať svet za jaskyňou." Sam dokončila nakrúcanie a podišla k Jackovi.
"Ó, to mi nevadí. Len mám problém s tým že s výcvikom u špeciálnych jednotiek a letectva cestujem cez celú galaxiu, len aby sme domov doniesli nejaký šuter."
"Nie je to šuter plukovník. Je to podobná tabuľka ako sme našli na Abydose. Sonda odvysielala zábery z miestnosti vľavo kde bola položená na podstavci, ten má určite nejaký význam, lebo sú tam znaky ktoré sa podobajú na piktogramy, keby sa mi ich podarilo rozlúštiť, vedeli by sme..." Jonas stíchol keď zistil že Jack ho uprene pozoruje so zdvihnutým obočím.
"Správne, k veci. Takže pomocou obrázkov zo sondy som rozlúštil niektoré slová. Určite sa tam píše o Stratenom meste." Jonas ukázal na riadok na tabuľke ktorú držal v ruke.
"Fajn. Šuter máme, ideme sa poobzerať po okolí." Jack so Sam sa pobrali k východu kde na nich čakal Teal´c.
Spred jaskyne bol krásny výhľad na krajinu. Vyšliapaná cesta sa tiahla dolu, pomedzi stromy, kde-tu sa strácala v záhyboch lesa. Pokiaľ mohli dovidieť, obklopovala ich zeleň. V diaľke sa rysovalo mierne pohorie a bol cítiť jemný pach mora. Hlboko pod nimi v údolí bolo vidno opustené zostatky stavieb, ktoré obklopovali zhorené polia. Za nimi boli ďalšie stromy, ich hustý porast nedovoľoval dohliadnuť ďalej.
"Ale plukovník, ešte som nepreštudoval kresby na stenách, ani druhú miestnosť." Jonas vyšiel z jaskyne a pripojil sa k ostatným.
"Jaskyňa neutečie a nápisy tiež. Teal´c, našiel si niečo?"
"Napravo v údolí sú zostatky sídiel."
"Nejakí ľudia?"
"Nevidel som nikoho, ale podľa stôp okolo jaskyne, tu v okolí určite sú." Teal´c podal Jackovi ďalekohľad. Jonas sa uprene pozeral na Jacka dokým ten neodložil ďalekohľad a nezaregistroval jeho pohľad.
"Čo?"
"Plukovník, môžem tu zostať? Dali by ste mi vedieť keby sa niečo dialo a ja by som prišiel za vami."
"Nie. Pozrieme okolie a vrátime sa sem."
"Plukovník..."
"Nie."
"Ale..."
"Nie."
"Môžem aspoň zobrať tabuľku, aby som ju mohol študovať po ceste?"
"Jasne. Okej banda, smer stavby. Zbrane v pohotovosti, nezatúlajte sa do lesa, a aby ste sa náhodou nestratili, značkujte si cestu drobčekmi chleba."
Jack vrátil Teal´covi ďalekohľad, mávol rukou v smere akým pôjdu a s lepšou náladou spôsobenou prekrásnou prírodou navôkol vykročil po ceste. Sam sa k nemu pridala a s miernym zaváhaním a zdvihnutým obočím aj Teal´c.
"O´Neill, nie je múdre hádzať jedlo na zem."
Sam aj Jack sa len pousmiali. Ako posledný išiel Jonas. Bol namrzený. Aj keď spolupracoval s Jackom O´Neillom už niečo vyše roka, stále mal pocit že plukovníkov prístup k nemu sa veľmi nezmenil. Stále ho bral ako votrelca. Ako jedného z cudzincov ktorých Daniel Jackson zachránil a kvôli ktorým aj umrel. A oni sa mu odmenili falošnými obvineniami a urážkami. Jonas bol Danielovi Jacksonovi vďačný že zachránil jeho svet, ale hanbil sa že on to urobiť nedokázal. Rok prežitý na cudzej planéte ho veľa naučil. Získal nových priateľov, Sam aj Teal´c boli k nemu milý, len plukovník... Aj keď za ten rok zistil že plukovníka absolútne nezaujíma archeológia, alebo dejiny, jeho odmietavý postoj brať ich na vedomie ho iritoval. Ale s tým sa nedalo nič robiť. Jonas si len v duchu povzdychol a študujúc tabuľku, pobral sa za zvyškom týmu.
Sam zatiaľ kráčala vedľa Jacka.
"Teal´c hovoril že generál Hammond povolil návštevu Rya´covi, takže príde aj on."
"Hm?" Jack bol trochu nesústredený.
"Vaša gril párty. V nedeľu. Plánujete ju už týždeň."
"Jasne. Už si spomínam. Nehovorte o tom ako by to nejaký štátny sviatok. Len pár ľudí, pivo, gril a pekné modré nebo nad nami."
"Máte už plán?"
"Plán? Carterová, nepripravujem inváziu, len pohostenie pre pár ľudí. Aké ťažké to môže byť?"
Sam sa len usmiala.
"Hm. Nechcete aby som vám pomohla s nákupmi?
"Fajn. Keď na tom tak trváte." Jack naznačil že sa vzdáva. "Pôjdeme doobeda, nemám rád preplnené supermarkety."
Sam si predstavila plukovníka ako v preplnenom obchode tlačí obrovský nákupný košík a pri tej myšlienke sa uškrnula. Potom sa jej ale vynorila spomienka na jedno pohostenie čo robil plukovník – bolo to vtedy keď si všetci mysleli že Daniel zahynul na jednej planéte. Pri spomienke na Daniela zosmutnela. Rada ho videla pred pár týždňami aspoň na chvíľu, ale veľmi jej chýbal. Po stretnutí s Anubisovými poskokmi mala neodbytný pocit, že sa mu stalo niečo zlé.
Zo stavieb zostali len obhorené tehly. Kde – tu bolo vidno ostatky drevených striech. Domy boli prízemné a jednoduché, ale i rozľahlé, z jednej strany ich obklopovali rozľahlé polia. Okolitú zeleň narúšala čerň na domoch, niektoré z nich zhoreli do základov a ich popol a trosky boli po celom okolí. Jack nohou odsunul drevený trám, prekročil hŕbu popola a pobral sa k studni, ktorá bola v strede dediny. Ostatní členovia SG-1tam už stáli a čakali naňho. Jack si zložil šiltovku a prehrabol si vlasy.
"Vzadu som našiel zopár hrobov." Jack rukou mávol za seba. "Nevyzerajú na čerstvé, ale ani na príliš staré."
"Niekto ich musel vykopať, O´Neill."
"To iste, ale ja tu nevidím žiadnych ľudí."
"Tiež som nikoho nevidel."
"Carterová? Jonas?" Jack sa ich opýtal.
"Nič zvláštne tu nie je." Jonas ani nezdvihol zrak od tabuľky ktorú študoval.
Jack prevrátil očami. Spýtavo sa pozrel na Sam.
"Podľa môjho názoru dedina vyhorela pred rokom, možno dvoma. Niekto ten oheň založil úmyselne. V jednom vedre som našla zostatky nejakej horľavej látky." Sam ukázala na neďaleké vedro.
Jack sa poobzeral.
"Takže žiadny ľudia, len zhorené budovy, proste mesto duchov."
"Pane, niekto tu musí byť, niekto tých ľudí musel pochovať."
"Možno zostal len jeden a ten odišiel. Preskúmali sme to tu, nik nie je doma, tak sa vraciame."
"Plukovník", Jonas zrazu ožil "takže sa môžeme vrátiť a preskúmať jaskyňu?"
Jack sa porozhliadol ešte raz a chvíľu vyzeral že je v pokušení nariadiť bližší prieskum okolia, len aby sa vyhol hodinám nudného výskumu jaskyne, ale nakoniec sa predsa len ovládol.
"Okej banda, balíme. Mesto duchov bez duchov. Takže čelom vzad, ideme si pozrieť klikyháky... vlastne kresby."
"O´Neill."
Teal´cov hlas ich prinútil zastaviť a otočiť sa. Pozreli sa smerom ktorým ukazoval. Pod stromami neďaleko nich sa skrýval chlapec s ryšavými vlasmi. Na sebe mal oblečené plátené nohavice a zelenú bundu, ktorá Jacka hneď upútala, aj keď na viacerých miestach bola zablatená a dotrhaná. Jonas pristúpil bližšie.
"Ahoj. Som Jonas Quinn. Toto sú moji priatelia. Nemusíš sa báť, neublížime ti."
Chlapec po jeho slovách ustúpil dozadu.
"Vždy máte na ľudí taký ukľudňujúci účinok?" Jack sa otočil k Sam. "Nezdá sa vám jeho bunda povedomá?"
Sam sa lepšie prizrela.
"Vyzerá ako bunda aké nosia jednotky SGC, aj keď na tejto nevidím žiadne označenie z ktorej jednotky pochádza. Ale pred nami tu ešte nikto nebol..."
"O´Neill, uteká." Teal´c sa rozbehol za chlapcom. Ostatní ho nasledovali.
Chlapec bežal hlbšie do lesa. Zúfalo sa obzeral ponad plece a snažil sa im stratiť. SG-1 za ním bežala, ale chlapec mal dlhé nohy a v teréne sa vyznal lepšie. Slnko medzitým začalo zapadať za obzor, vysoké a mohutné stromy zamedzovali prístupu svetla. viditeľnosť sa obmedzila na pár metrov.
"Počkaj! Chceme si len pokecať. Bundu si nechaj, len chceme vedieť odkiaľ ju máš." Jack dobehol na Teal´covu úroveň. "Trafíš ho zatom? Stratí sa nám, je tu príliš hustý les."
Kým to dopovedal, chlapec sa stratil v húštine. Jack v duchu zanadával. Nebavilo ho naháňať toho chlapca, a teraz ho aj stratili. Prečo, dokelu nemohol zostať stáť na mieste? Pár jednoduchých otázok a pár odpovedí, to žiada tak veľa? Jack tušil že to bude otravná misia už keď Hammond hovoril že len prídu, zoberú tabuľku, urobia krátky prieskum okolia a zas odídu. To iste! Jacka bolelo koleno ktoré si udrel o konár stromu. Chcel byť konečne preč z tejto planéty.
Zastal a pokynul, aby sa rozdelili. On a Teal´c si zobrali pravú stranu, zatiaľ čo Sam a Jonas šli vľavo. Okolo nastala tma. Opatrne sa pohybovali. Sam a Jonas sa po piatich metroch stratili z dohľadu. Jack zbadal kúsok vpredu pohyb. Zastal. Signalizoval Teal´covi aby sa priblížil z druhej strany. Už boli skoro na mieste, keď zľava začuli zvuk dvoch tiel ktoré padli na zem.
Zrazu sa Teal´c zapotácal a chytil si krk. Zapichla sa mu tam šípka. Vzápätí priletela ďalšia a Teal´c padol v bezvedomí na zem. Hneď sa ozval zvuk letiacej šípky.
"Čo do čerta..." Jack už vetu nedokončil.
V bezvedomí sa zosunul na zem.
Na oblohe svietil mesiac. Veľkú miestnosť osvetľovali plamene z kozuba, zatiaľ čo do okien vytrvalo udierali kvapky dažďa. Pri dverách oproti kozubu stáli dvaja veľkí muži. Oblečenie mali stredoveké a v rukách držali zbrane pripravené k použitiu. Naľavo od dverí bolo veľké vyvýšené miesto, pokryté kožušinami a obliečkami. V strede ležal v bezvedomí Jack. Sam, Jonas a Teal´c sedeli za stolom na druhom konci miestnosti. Sam si šúchala miesto na krku kde ju trafila šípka a pozorovala ako Jonas s chuťou je jedlo ktoré bolo pre nich pripravené na stole. Teal´c zatiaľ zazeral na strážcov.
"...to čo vyzerá ako vyvýšené miesto je vlastne posteľ, ale zároveň aj pec. Ľudia na Zemi ešte v 19. storočí a na začiatku 20. používali pece na prípravu jedla, ale aj na kúrenie. Pec zohrievala vyvýšené miesto a v zime tam bolo veľmi príjemne. Vidíte tie dvierka?" Jonas odložil chlieb ktorý držal a ukázal Sam o čom hovorí. "Tam sa dá uhlie, zapáli sa a..."
"Jonas, Jonas. Naozaj je to zaujímavé, ale ešte ma bolí hlava." Sam sa napila z pohára. Nápoj chutil ako čaj.
"Au. Dokelu. Au, au, au." Jack sa na posteli pohol.
Držal si rukami hlavu a snažil sa posadiť. Pomaly sa porozhliadol po miestnosti, uvidel svoj tým. Jeho pohľad potom zablúdil k strážcom.
"Viete, radšej mám prístup : Najprv sa pýtame, potom strieľame."
"Pane, poďte sa napiť, aspoň sa zbavíte tej príšernej bolesti." Sam ukázala na prestretý stôl.
Jack sa opatrne zdvihol, dopotácal sa k stoličke a sadol si s hrnčekom čaju k stolu.
"Takže čo do pekla sa vlastne stalo?" Jack sa vrátil k svojej rannej podráždenosti.
"Pane, ako sme sa rozdelili, niekto na nás vystrelil uspávacie šípky, najprv dostala Jonasa, potom mňa. Zobudila som sa až tu. Teal´c bol jediný pri vedomí."
"Strelili do mňa dve šípky, ale aj tak som sa zobudil dlho pred majorom. Tí dva na každú moju otázku odpovedali, že sa musí počkať na Regnarta, či nás pozná." Teal´c si zobral kúsok ovocia a nedôverčivo si ho obzeral.
"Plukovník," Jonas sa konečne dostal k slovu "vyzerá to tu skôr na poľnohospodársku komunitu, aj keď tie zbrane vyzerajú ako pušky, nezdá sa mi že by ich tu vyrábali, skôr ich majú od niekoho vyspelejšieho. Regnart môže byť rada starších, vodca dediny, alebo šaman. Je celkom možné, že to nie je nič z toho čo som povedal. Nemal som možnosť dozvedieť sa viac."
Počas jeho reči vošiel dovnútra ryšavý chlapec ktorého naháňali. Nemohol mať viac ako šestnásť, ale na svoj vek bol vysoký. Zelené oči sa upreli na Jacka. Opatrne podišiel k stolu.
"Volám sa Miko. Regnart príde za chvíľu. Vaše zbrane sme vám zobrali, ale keď Regnart povie že vás pozná, koncil vám ich možno vráti. Určite vás pozná, že?" Oči sa mu rozšírili od zvedavosti. "Ste oblečení ako on, takže iste..."
"Pŕ, pŕ. Len pokoj. Pri minulom stretnutí si nebol tak zhovorčivý." Jack sa na neho uškrnul ponad šálku.
Miko sklonil zrak. Do tváre mu stúpla červeň.
"Volám sa Jack, to je Sam, Jonas a Teal´c. Takže ten Rental..."
"Regnart."
"Hej ten. Kto to je?"
"Cudzinec."
"Fajn. A skadiaľ sem prišiel?"
"Loďou z neba. Všetko sa dozviete, hneď tu bude."
Na potvrdenie jeho slov sa otvorili dvere. Do miestnosti vošla postava oblečená do plášťa. Tvár mala zakrytú kapucňou stiahnutou skoro po ústa. Postava rukou zhodila kapucňu a zostala prekvapene stáť. SG-1 tiež len prekvapene pozerala. Ako prvý sa zmohol na slovo Jack.
"Harry?!"
Harry Maybourne sa po chvíli nečakaného prekvapenia spamätal. Neveriacky pokrútil hlavou a s úškrnom sa posadil za stôl. Samozrejme čo najďalej od dvoch konkrétnych členov SG-1. Teal´c síce len pozdvihol obočie, ale výraz jeho tváre neveštil nič dobrého. Ani výraz Carterovej ho moc neupokojil. Pravdepodobne si ešte dosť dobre pamätala ako jej zobral zat, omráčil ju, aj O´Neilla a snažil sa zdrhnúť.
Harry bol nepríjemne prekvapený. V prvom momente keď ich uvidel si s hrôzou pomyslel že ho prišli odviesť späť na Zem. Že strávi zbytok života vo väzení. Ale ich tváre tiež vyjadrovali prekvapenie. Harry bol pevne rozhodnutý že urobí všetko preto aby sa nevrátil na Zem. Snažil sa tváriť pokojne.
"Zdravím Jack. Ako sa darí?" Maybourne si nabral jedlo na tanier. "Z vašich pohľadov usudzujem, že ste nevedeli že tu som. Tok´rovia vám to nepovedali? Alebo ste sa ani nepýtali?"
Zahryzol sa do chleba a poobzeral sa po tvárach SG-1.
"Takže Tok´rovia niečo pokašľali? Tvrdili že na planéte brána nie je."
"Veď nie je, Harry. Prileteli sme Tel´takom."
Maybourne sa na Jacka zahľadel, ale bolo jasné že mu neverí. Otočil sa k Mikovi ktorý stál celú dobu pri strážcoch.
"Miko, povedz koncilu že ich poznám."
"Väčšina koncilu je v prístave, vrátia sa až zajtra." Hlavou kývol k SG-1. "Budú tu musieť prespať a počkať kým sa vrátia."
"To je všetko Miko."
"Stráže ale musia zostať. Tak to bolo nariadené." Miko pozrel na Jacka. "Ale môžu byť vonku."
Miko a stráže odišli. Jack sa uprene pozeral na Maybourna.
"Čo je? Čo by ste chcel Jack?"
"Čo takto na začiatok naše zbrane a vybavenie?"
"Ja chcem pivo a teplú sprchu. Každý chceme veci ktoré mať nemôžeme."
"Harry."
"Pozrite Jack, ja to tu neriadim. Som len cudzinec, ktorý si získal akú - takú dôveru. Ale nedôverujú mi úplne. Počúvajú ma, ale nemám nad nimi žiadnu moc."
"No tak Harry, nechcite mi nahovoriť, že nemáte žiadne kontakty."
"Nepovedal som že to neskúsim, len to bude dosť ťažké. Viete niečo o tejto planéte?"
"Nemali sme veľa času na spoznávanie." odpovedala Sam.
"Dedinčania neboli veľmi priateľský." Jonas sa pridal.
Maybourne ich poznámky ignoroval.
"Čo som sa dozvedel, kedysi tu vládol bezvýznamný Goaul´d. Ale ľudia sa spojili a zabili ho. Bránu zakopali a po stáročiach sa zabudlo kde vlastne je."
"To je dejepis, nechceli ste hovoriť o planéte?"
"Nebuďte netrpezlivý Jack. Planétu volajú Esidara. Sú tu tisíce ostrovov, od úplne malých, až po také veľké ako je ten na ktorom sme."
"No nie je to šťastie, že sme natrafili práve na ten na ktorom ste vy?"
"Existuje ešte jeden ostrov, veľmi veľký. Majú tam hlavné mesto a vraj tam žije až štvrť milióna ľudí." Maybourne sa otočil priamo na Jacka. "Takže je celkom zaujímavé že ste sa rozhodli, hm –pristáť- práve tu."
Jonas mu skočil do reči.
"Všimol som si že táto dedina je skôr poľnohospodárska. Odkiaľ potom majú pušky?"
"V hlavnom meste majú sústredený všetok priemysel. Väčšina ostrovov slúži skôr na rastlinnú výrobu. Raz za čas sem priplávajú lode a odvezú úrodu, na oplátku privezú tovar a zbrane."
"Preto je väčšina koncilu v prístave?"
"Áno."
Sam medzitým vstala a prešla k jednému z okien. Bez toho aby sa otočila, položila otázku.
"Vyzerá to tu vyľudnené, kde sú všetci?"
"Väčšina odišla na iné ostrovy. Hovoria že je to tu prekliate."
"Vravia to odkedy ste prišiel?" Jack sa nemohol zdržať.
"A čo tá druhá dedina? Tá zhorená? Jonas sa zase zapojil.
Maybourne pokrčil plecami. "Neviem presne. Vraj sa medzi sebou asi pred rokom nepohodli. Časť z nich podpálila dedinu a utiekla do hôr. Ostatní založili novú dedinu tu, je to bližšie k prístavu. Po rieke je to len pár kilometrov. Zostalo tu len okolo stovky ľudí a dnes prišli lode a ďalší odchádzajú."
"Fajn, rád by som takto kecal až do rána, ale chcem naspäť naše vybavenie."
Jack začínal byť netrpezlivý. Maybourne sa na neho pozrel, ale potom len pokrčil plecami a vstal.
"K svojmu vybaveniu sa dostanete najskôr ráno. Idem im povedať, aby vám s ním nič nerobili. Ale nepočítajte s tým, že vám vrátia zbrane. Budú veľmi nadšení keď prídu na to aké sú účinné."
Maybourne si nasadil kapucňu plášťa na hlavu a vyšiel do dažďa. Za druhým oknom sa mihla ryšavá hlava, ale Jack bol jediný čo si to všimol.
"Pane, aký je plán?" Sam si sadla vedľa zívajúceho Jacka.
"Teal´c, ty a Jonas ráno pôjdete k bráne. Cez sondu sa spojíte s generálom a poviete mu že sme stretli starého známeho, takže tu chvíľu zostaneme. Carterová, vy pôjdete po našu výstroj. Keď už nič iné, musíte zobrať aspoň Tretonín pre Teal´ca."
"A čo vy pane?"
"Ja? Ja si pokecám s Maybournom."
"Pane, ohľadne neho a brány..."
"Ja viem."
"Nemyslím že uveril vašej verzii o Tel´taku..."
"Ja viem."
"Len chcem povedať že nie je bezpečné ho nechávať na planéte s bránou."
"Viem Carterová. Budeme ho musieť zobrať so sebou."
"Nemyslím že sa bude chcieť dobrovoľne vrátiť, keď ho na Zemi čaká väzenie."
"Tak použijeme silu."
"Čo budeme robiť do rána, O´Neill?"
"Schrupneme si. Beriem si stranu pri kozube, v noci ma oziabajú nohy."
sobota
Hneď ráno im Miko prišiel oznámiť, že sa môžu voľne pohybovať po dedine. Po rýchlych raňajkách sa Teal´c a Jonas nenápadne vytratili smerom k bráne. Miko zobral Sam k vybaveniu SG-1, zatiaľ čo Jack sa pomalým krokom prechádzal po dedine. Všetky domy vyzerali rovnako, v strede bol malý trh kde sa s krikom hrali deti. Keď Jacka uvideli, na chvíľu stíchli a zvedavo si ho obzerali, ale potom ich už nezaujímal, tak sa vrátili späť k hre. Ostatní obyvatelia sa venovali svojej robote. Jedni opravovali domy, zatiaľ čo druhí, a tých bolo viacej balili svoje veci. Napriek tomu tu vládla atmosféra pokojného stredovekého mestečka, nikde žiaden zhon.
Slnko ešte nesvietilo vo svojej plnej sile, ale aj tak zahrievalo zelené listy stromov, ktoré povievali v jemnom vánku. Neďaleko, na konci dediny Jack uvidel Maybourna. Stál pri jazere a hádzal do vody kamienky. Aj keď bol Maybourne otočený chrbtom, Jack videl že je napätý. Určite ho trápi prečo je tu SG-1. Jack sa poškrabal po nose. Sľúbil Maybournovi že mu Tok´rovia nájdu planétu na ktorej môže žiť, a to aj splnil, ale teraz ho musí odviesť na Zem. Maybourne mal prístup k hláseniam z SGC, viedol vlastné akcie cez druhú bránu a určite mal aj nejaké tajné informácie zo svojho krátkeho pobytu v Rusku, to všetko Jack vedel, a ako správne povedala Carterová, nie je bezpečné ho nechávať na planéte s bránou. Určite to vedel aj Maybourne. Jack si uvedomil že ho štve, že musí bývalého plukovníka odviesť na Zem. Zo začiatku mal chuť zastreliť ho na mieste, ale potom Jackovi pár krát pomohol, vlastne aj Hammondovi a Teal´covi, preto sa Jack cítil pod psa, keď si uvedomil že ho bude musieť oklamať a ak to bude potrebné, aj násilím dovliecť na Zem. Možno mu Tok´rovia neskôr nájdu nový domov. Ale to sa bude riešiť potom. Jack si prehrabol vlasy a vykročil k postave pri jazere.
"Déja-vu. Lovíte ryby?" keď Maybourne nereagoval, Jack pokračoval. "Nejaké nebezpečné rastliny o ktorých by som mal vedieť?"
Maybourne stále nereagoval.
"Mohol by ste s tým hádzaním prestať? Stále očakávam že to buchne."
Maybourne hodil posledný kamienok a konečne sa otočil k Jackovi.
"Vyzerá to tu ako raj..."
"Á, znova déja-vu."
"...trochu zaostalé na môj vkus, ale stále lepšie ako väzenie."
Jack mlčal. Nasadil si slnečné okuliare a pozrel sa na vodu.
"Jack, ja sa nechcem vrátiť na Zem."
"Nik ani nepovedal že pôjdete s nami."
"Necháte ma snáď na planéte s bránou? A nesnažte sa tvrdiť, že tu žiadna nie je, obaja vieme že to nie je pravda."
"Viete, niekedy ste dosť otravný."
"Ako vám prešlo, že ste ma nechal žiť mimo Zeme?"
Jack nervózne mykol plecami. Nerád na to spomínal. Nadriadení neboli nadšení, keď zistili čo Jack urobil. Presviedčal ich, že Tok´rovia nájdu planétu bez brány, že už o Maybournovi nebudú počuť. Takže ďalšia vec ktorú Tok´rovia pokašľali.
"To nie je vaša vec."
"Čierne svedomie?"
"Harry, nechcite ma naštvať."
"No tak Jack. Vyhrážate sa mi odnepamäti. Nemyslíte že už je to trochu nudné?"
"Dokelu Harry, nechcite aby som oľutoval že som vás nenechal zomrieť na tom mesiaci. Alebo vo väzení."
Maybourne sa chystal niečo povedať, ale potom si to rozmyslel. Chvíľu stály mlčky.
"Ja si to vážim, naozaj. Za tých pár mesiacov som si zvykol na tento život. Ten Tok´ra – Jolen – ma odviezol na nejaké tajné miesto a uzdravil ma. Potom ma doviezol sem. Miko nás videl keď sme pristávala a títo ľudia mi dali príbytok a jedlo. Nejako takto som si predstavoval dôchodok."
"Už vám nevadí hluk čo robia zvieratá?"
"Zvykol som si."
"A čo tajné operácie? Klamanie ľudí? Podvody? Váš obvyklý spôsob života?"
"Ľudia sa menia."
"Hej."
"Aj ja som sa zmenil."
"Keď to tvrdíte."
Jack sa odmlčal a porozhliadol sa po okolí. Na hladine jazera sa odrážali okolité hory. Vo vzduchu bol cítiť oceán.
"Keby tu chytali Simpsonovcov, hneď by som sa sem presťahoval."
"Na televízor si ešte počkáte."
Maybourne sa pozrel ponad Jackovo rameno. Z jedného z domov sa vynorila Sam a hneď za ňou Miko, ktorý gestikuloval rukami a snažil sa niečo vysvetliť. Sam s ním ale neprehodila ani slovo a s nahnevaným výrazom sa ponáhľala za Jackom. Pri pohľade na ňu si Maybourne na niečo spomenul.
"Eh, Jack. Včera som kvôli vášmu výstroju šiel..."
"Pane, máme problém."
Jack sa s povzdychom obrátil k Sam.
"A kedy nemáme?"
"Polovica našej výstroje je preč, veľa vecí je rozbitých."
"Vysielač kódov?"
"Nie je tam."
Jack sa obrátil na Maybourna.
"Zobral som ho. Nechcel som aby sa stratil. Alebo zničil."
Maybourne si vyhrnul rukáv a ukázal vysielač pripevnený na ruke. Odopol ho a podal Jackovi. Ten si ho pripol na svoju ľavú ruku.
"Pane..."
"Nehovorte že máme ďalší problém."
"Musíme ísť domov. Fľaštička s Tretonínom je rozbitá."
Jack sa znovu otočil na Maybourna. Po chvíli Maybourne s nechápavým výrazom prerušil ticho.
"Čo?" Jackov naštvaný výraz ho miatol. "Čo sa deje? Čo je Tretonín?"
"Ak s tým máte niečo spoločné..."
"Pane, on nevie o Tretoníne. Teal´c ho začal brať pár týždňov potom ako ste sa vrátil...z toho mesiaca. Miko tvrdí že pár ľudí sa začalo biť o naše vybavenie a pritom rozbili pár vecí. Bola to nehoda."
"Čo je to Tretonín? A prečo ho Teal´c užíva?"
"Hodina otázok bude neskôr. Carterová, zoberte čo zostalo z vybavenia. Počkáme na Teal´ca s Jonasom a odchádzame."
Miko si zvedavo obzeral všetkých troch cudzincov. Jack vyzeral poriadne nahnevane. Sam sa už pobrala po veci. Regnart, alebo ako sa vlastne volá vyzeral nervózne. Zjavne sa rozhodoval či zostane, alebo utečie. Pri zmienke o návrate viditeľne zbledol.
Miko bol zvedavý, chcel sa Jacka spýtať na veľa vecí. Či prileteli väčšou loďou ako Regnart, ako vyzerá ich svet, ale skôr než stihol čokoľvek povedať, Sam sa vrátila. Na pleci mala prehodený batoh.
"Pane, všetko čo zostalo použiteľné som dala sem, ale veľa toho nie je."
"O´Neill."
"Plukovník, máme problém."
Jonas s Teal´com pribehli k skupinke. Jonas bol celý červený a obaja boli zadýchaný. Jack tipoval, že väčšinu cesty bežali. Len prevrátil očami. Perfektné, ďalší problém.
"No to je mi novinka."
"Ehm, mohli by sme sa niekde porozprávať?" Jonas naznačil hlavou aby sa presunuli ďalej a snažil sa popadnúť dych.
Jack naznačil Maybournovi aby zostal tam kde je a nevzďaľoval sa. Ten sa namrzene vrátil k hádzaniu kamienkov do vody. Miko zakýval mladej dievčine ktorá sa objavila v smere akým prišli Teal´c s Jonasom a pobral sa k nej. SG-1 sa presunula ďalej od jazera.
"Plukovník, sonda je preč."
"Preč?!"
"Nie je tam kde sme ju nechali O´Neill."
"Ďakujem Teal´c."
"Nemáš začo O´Neill."
Jack sa skúmavo zahľadel na Teal´ca. Zdalo sa mu to, alebo si Jaffa naozaj z neho robil srandu? Teal´c aj napriek šiestim rokom pobytu na Zemi prejavoval len málo pochopenia pre ich vtipy. Ale možno sa to zmenilo. Jack si v duchu poznamenal, že to v budúcnosti bude musieť bližšie preskúmať. Sam prerušila niť jeho myšlienok.
"Teal´c, ako sa cítite?"
"Je mi dobre MajorCarterová. Ale mal by som dostať každodennú dávku Tretonínu."
"É, Teal´c, to bude menší problém." Jack sa rýchlo pozrel na Sam. "Už tretí, a to ešte nie je ani poludnie. Každopádne, Tretonín nemáme..."
"Dedinčania ho robili. Náhodou."
"To tvrdia oni Carterová."
"Pane. Máme vysielač kódov, mali by sme sa vrátiť."
"Jasne, takže keď sme už všetci, vraciame sa. Jonas, odložíte už konečne tú tabuľku a budete dávať pozor? Čo je na nej tak fascinujúce?"
Jonas sa strhol. Kým sa ostatní rozprávali, skúmal tabuľku ktorú vytiahol z batoha. Po Jackovej otázke zdvihol zrak a pozrel naňho, ale v myšlienkach bol inde.
"Plukovník, tá tabuľka je čudná..."
"Fakt?" Jacka to ani v najmenšom nezaujímalo.
"...niečo mi na nej nesedí."
"O´Neill, mal by si vedieť čo sme našli v jaskyni."
"Á, samozrejme. S Teal´com sme prezreli aj okolie, či tam nie je sonda a boli sme aj v tej miestnosti naľavo od brány a našli sme tam toto."
Jonas počas rozprávania vytiahol spod bundy 3 hárky papiera ktoré boli spolu pospájané ako trhací kalendár. Jack ich zobral do ruky a postavil sa tak aby aj Sam videla. Ešte sa rýchlo ubezpečil či sa Maybourne o niečo nepokúša a potom sa už plne venoval hárkom.
Na prvom papieri bola Hviezdna brána. Aj keď bola nakreslená strašne amatérsky, nedala sa s ničím pomýliť. Ale Jacka a Sam zaujali postavy, ktoré boli pri nej nakreslené. Bol tam veľký černoch s tetovaním na čele a s tyčovou zbraňou v ruke. Naľavo stála blondína a vedľa nej dvaja muži. Jeden mal na hlave šiltovku, ten druhý mal krátke hnedé vlasy a nezvyčajne veľké oči.
Jack obrátil na druhú stranu. Zase tam boli štyri postavy z prvej strany, ale obklopoval ich dav ľudí, ktorí im ponúkal jedlo.
Na poslednej strane bolo zase vidno bránu, ale namiesto štyroch postáv tam bolo len pár dedinčanov a stáli pred otvorenou bránou ako keby niekoho čakali. Zadané symboly boli jasne vyznačené.
Jack si všetky papiere ešte raz pozrel. Poobracal ich zo všetkých strán, ako keby hľadal pokračovanie.
"Dosť nudný komiks, už som videl aj lepšie." povedal Jack keď hárky podával späť Jonasovi.
"Plukovník, to je SG-1. Neviem ako to vedeli, ale trafili sa celkom presne..."
"E-e. Ja som vyšší." Jack sa obzrel na Maybourna. Ten ešte stále stál pri jazere, ale už nehádzal kamienky.
"Nakreslili to najneskôr pred rokom a pár mesiacmi."
"Prečo ste si taký istý?" Sam skúmavo pozerala na papier.
"Pozrite sem." Jonas ukázal na hnedovlasú postavu. "Ak sa prizriete lepšie, uvidíte okolo očí kruhy – pravdepodobne znázorňujú okuliare. Ale ten čo to kreslil asi žiadne v živote nevidel, preto to z diaľky vyzerá že má obrovské oči. A keďže ja okuliare nenosím, ale doktor Jackson áno..."
"Myslíte že to bolo nakreslené predtým než sa povzniesol? Preto ste si taký istý že je tomu najmenej rok a niečo?"
"Áno."
"Prečo by to ale kreslili?"
"Čo ak je to predpoveď, dávne proroctvo."
"Možno, ale nepresné. Keby vedeli že sem prídeme, vedeli by tiež že prídete vy a nie Daniel..."
"Môžeme už túto debatu ukončiť? Musíme sa vrátiť."
Jack bol pri každej zmienke o Danielovi podráždenejší.
"Cez kamenný kruh?"
SG-1 sa otočila aby zistila kto to vyslovil. Pred nimi stála skupina dedinčanov, v popredí boli dvaja starší ľudia. Väčšina dedinčanov bola ozbrojená puškami. Maybourne sa prisunul bližšie, aby mu nič neutieklo. Jack si všimol že vedľa Mika stojí asi šestnásťročné dievča s ktorým sa Miko pred chvíľou rozprával a tvári sa trochu smutne, ale aj vystrašene. Jack zaváhal iba chvíľu, ale potom sa usmial a pristúpil bližšie.
"Zdravím. Jack O´Neill. Radi by sme pokecali, ale musíme letieť. Viete, v takej lodi, zle sme zaparkovali..."
"Som Kamon a toto je Leis, sme členovia koncilu." povedal ten vyšší. "A nemusíte klamať, Kaia pred chvíľou dvoch z vás videla v jaskyni pri kamennom kruhu."
Dievča vedľa Mika sa na nich vzdorne pozrelo a pustilo Mikovu ruku ktorú dovtedy držalo.
"Fajn. Eh, radi sme vás spoznali Kanón a Les, ale už naozaj musíme..."
Jack sa pohol, ale hneď sa aj zastavil keď naňho a jeho tím dedinčania namierili pušky.
"No, možno ešte chvíľu zostaneme. Počujte, je to iste nedorozumenie ktoré sa určite vysvetlí."
"Nemôžete odísť. Musíte počkať kým si pre vás prídu." Kamon bol neoblomný.
"Hej, počujte..."
"Leis, dohliadni aby všetci čo najrýchlejšie odišli do prístavu. Nik tu nesmie zostať. Miko, Kaia, poďte so mnou." Kamon sa obrátil na Jacka. "A vy prosím tiež. Vysvetlím vám všetko, ale poďte."
"Fajn. Ale on ide tiež." Jack ukázal na Maybourna.
SG-1 spolu s malým doprovodom prešla cez dedinu do domu v ktorom minulú noc spali. Miko šiel vedľa naštvaného Maybourna, ktorý sa držal čo najďalej od Jacka a vyzeral že je vo veľkom pokušení vziať nohy na plecia.
Dedina ožila po Kamonovom príkaze. Všade pobehovali dedinčania, nosili veci a jedlo do lodiek na jazere. Boli vyplašení, ale aj pripravení aj na takúto možnosť, asi s ňou už počítali. Celé balenie pripomínalo skôr cvičenie.
V dome sa SG-1 usadila za stôl spolu s Kamonom, zatiaľ čo Maybourne spolu s Mikom a Kaiou stáli obďaleč. Pri dverách zostali stráže s pripravenými puškami.
"Takže?" Jack bol trochu nahnevaný.
"Nemôžete odísť." Kamon bol pokojný.
"To sme už počuli."
"Prišli ste kruhom."
"A?"
"Mikovi a Regnartovi ste tvrdili že ste sem prileteli."
"No tak sme trochu poopravili pravdu. Aký je v tom rozdiel?"
"V proroctve je dané že sem prídu štyria ľudia kruhom. Podobáte sa na nich."
Jonas spod bundy vytiahol hárky a podal ich Kamonovi.
"Myslíte tieto?"
"Áno. Ale sprvu sme si mysleli že to nie ste vy. Nik z vás nemá tie obrúčky a okrem toho ste tvrdili že ste sem prileteli, tak ako Regnart."
"Sakra, a čo to má čo robiť s nami? Prečo tak záleží na tom či sme sem prileteli alebo prišli bránou?"
Jack buchol päsťou do stola. Jonas sa na neho vydesene pozrel, zatiaľ čo Teal´c urobil svoju obľúbenú vec – pozdvihol obočie. Sam znepokojene pozrela na svojho nadriadeného, ale chcela sa od Kamona dozvedieť viac. Kamon si len povzdychol.
"Dobre. Aj tak si myslím že by ste to mali vedieť. Toto nie je úplné proroctvo. Vlastne to ani nie je proroctvo v pravom zmysle. Viem to, kreslil som to. Chýba ešte prvý hárok."
Kamon sa odmlčal, vstal, prešiel k malej skrinke v kúte miestnosti a zobral z nej hárok. Potom ho podal Jackovi. Na hárku bolo vidno bránu v pozadí, väčšiu časť zaberal výjav ako jaffovia strieľajú do dedinčanov tyčovými zbraňami.
"Pred necelými dvoma rokmi sme náhodou našli jaskyňu a v nej sme odokryli kamenný kruh. Nevedeli sme presne k čomu slúži. Ale z povestí ktoré sa u nás tradujú celé stáročia sme pochopili že toto je ten kruh ktorý naši predkovia zakopali potom čo zabili zlého panovníka ktorý ich utláčal a ktorý prišiel na Esidaru cez kruh. Nechceli, aby prišli ďalší zlí ľudia. Na kruh sa malo zabudnúť, a tak sa aj na istý čas stalo. Ale my sme sa nepoučili, mali sme kruh hneď po nájdení radšej zakopať a zabudnúť kde je."
Kamon sa odmlčal. V jeho šedivých očiach bol vidno smútok. Po chvíli pokračoval.
"Po pár týždňoch prišli kruhom tí ľudia s tetovaním na hlave. Prikázali nám, že keď sa tu objavia štyria ľudia, máme ich zadržať. Dali nám presný popis ako budú vyzerať. Potom nakreslili znaky ktoré máme stlačiť a poslať správu, keď sa tu tí štyria objavia. Aby dokázali že to myslia vážne, zabili pár z nás."
Členovia SG-1 sa nervózne pomrvili na svojich miestach. Jack už nebol nahnevaný. Maybourne stále pohľadom lietal z Jacka na ozbrojenú stráž. Kaia sa pri zmienke o zabití viac pritisla k Mikovi.
"Väčšina z nás chcela kruh zakopať, ale zopár šialencov bolo proti. Podpálili dedinu a donútili nás odísť čo najďalej. Odvtedy strážia bránu, ale je ich čoraz menej. Niektorí z nich odišli na iné ostrovy."
"Takže na tejto strane sú symboly kde máte poslať tú správu jaffom – tým zlým ľuďom?" Jonas ukázal na poslednú stranu.
"Áno. A keďže ste zobrali proroctvo ktoré plánovali poslať kruhom, chcú poslať zopár ľudí. Počula som ich keď sa o tom rozprávali."
Všetci sa prekvapene obrátili na Kaiu ktorá prvýkrát prehovorila.
"Tesne predtým než ste vy dvaja," ukázala na Jonasa a Teal´ca "dnes ráno prišli, objavili ten stroj a odvliekli ho preč."
"Naša sonda" pošepkala Sam Jackovi.
"A zase ste sa minuli, keď ste odchádzali aj s proroctvom. Asi ešte nikoho neposlali. Ale čoskoro pošlú."
Jack sa zachmúrený obrátil na Kamona.
"Počujte, sú to nebezpeční ľudia. Musíme ísť späť, cez kruh..."
"To nepôjde. Dozvedeli by sa keby sme vás pustili. Je mi ľúto. Ich pánom je vraj sám diabol."
Kamon bol od strachu celý bledý.
"Pane, nehovorí náhodou o Anubisovi? To by bol jeho štýl." Sam zase prehovorila k Jackovi. Ten sa postavil a nasledoval Kamona k dverám.
"Hej! To nás len tak jednoducho odsúdite na smrť?"
"Musím chrániť svojich ľudí. Mrzí ma to."
Kamon s Kaiou vyšli von. Maybourne sa pozrel na SG-1.
"Odchádzam s nimi do prístavu" s tými slovami vybehol von kým niekto stihol zareagovať.
"Dočerta Maybourne!" Jack sa ho pokúsil dobehnúť, ale zastavili ho namierené pušky strážcov.
"Miko.."
Miko sa ospravedlňujúco pozrel na Jacka a odišiel tiež. Strážcovia zabuchli dvere a ozval sa zvuk ako niekto zvonku pribíja dosky na dvere aj okná. SG-1 bola uväznená.
"Plukovník, tá tabuľka je podvod! Už viem čo mi na nej nesedelo!" Jonas bol zrazu plný nadšenia, ale keď videl Jackov výraz, entuziazmus ho prešiel. "Dobre, skrátka, nie je to pravá tabuľka. Niekto to celé vymyslel a podstrčil sem."
"Pane, to by vysvetľovalo zopár vecí." Sam prišla k Jackovi. "Ak hovoril Kamon pravdu, tak jaffovia, pravdepodobne Anubisovi sem pred 2 rokmi prišli a pripravili obyvateľov na náš príchod. A potom, keď sme pred pár týždňami spolu s Danielom objavili na Abydose tabuľku o Stratenom meste..."
"...Anubis považoval za dobrý nápad vyrobiť falošnú tabuľku aby nás nalákal..." pokračoval Jonas.
"...lebo vedel že určite prídeme..."
"...čo znamená že aj na ďalších planétach môžu byť pripravené takéto pasce..."
"...aby nás zajal." dokončila Sam.
Teal´c pozdvihol obočie. Jack na nich prekvapene civel.
"Bol by som prisahal že ste si to nacvičili. Fajn, takže sme sa zhodli že je za tým Anubis. Budeme aj niečo robiť, lebo za chvíľu sem prídu jeho jaffovia a ak si spomínate, naposledy sme moc dobrý dojem nezanechali..."
"O´Neill. Už odišli."
Jack prestal hovoriť a presunul sa k dverám kde spolu s Teal´com skúšal nájsť cestu ako sa z tade dostať. Po chvíli to vzdal.
"Perfektné. Ešte aj Maybourne ušiel."
"Nemyslíte že nám pomôže?" Jonas sa nesmelo spýtal.
"Ale samozrejme. Príde hneď so Santom a Tomom a Jerrym. Nepočujete niečo?"
Z vonku sa ozval buchot na okne. Po chvíli sa rozbila malá sklenená tabuľa a ozval sa chlapčenský hlas.
"Mám tu jednu z vašich zbraní. Zobral som ju keď sa nik nedíval. Ako sa s ňou narába?"
Jack sa prirútil k oknu. Malým otvorom v okne videl Mikovu ryšavú hlavu a v jeho ruke zat.
"Najprv stlačíš tamto...správne. Teraz choď trochu ďalej a trikrát vystrel na dvere."
Po pár sekundách z domu vybehla celá SG-1. Jack podišiel k Mikovi. Z ruky mu zobral zat.
"Ďakujem. Prečo si nám pomohol?"
Miko sa začervenal. Ale vyzeral aj nahnevane.
"Všetci odchádzajú do prístavu. Na tento ostrov sa už nevrátime. A nepovažujem za správne...proste nechcem aby kohokoľvek chytili ONI. Mali by ste sa poponáhľať."
"Videl si Maybourna?"
"Regnarta?"
"Hej. Išiel s vami do prístavu?"
"Chvíľu áno, ale potom sa niekde stratil. Už naozaj musím ísť. Dávajte si pozor. Tu máte bundu čo mi dal Regnart. Povedzte mu že ďakujem, ak ho uvidíte."
Miko si vyzliekol bundu a podal ju Jonasovi.
"Tak zbohom."
Obrátil sa a rozbehol sa pomedzi domy k jazeru. Jackovi sa chvíľu zdalo že zahliadol nejakú postavu za domom, ale nechal to tak.
"Ďakujeme."
Miko sa obrátil a zakýval im. Za pár sekúnd zmizol za budovou.
"Pane, máme len jeden zat a žiadne iné zbrane. Ešte sú tu tí odpadlíci a oni budú určite ozbrojení."
"To vyriešime po ceste."
Po pár minútach Sam s Jackom prebehli vyhorenou dedinou a rýchlo stúpali po lesnej cestičke. Už boli skoro pred jaskyňou, keď z nej vyšli traja ľudia s puškami. Z kríkov a stromov naokolo sa vynorili ďalší piati. Jack zastal a priateľsky sa uškrnul, ale ľudia naokolo priateľsky nevyzerali ani trochu. Jeden z nich predstúpil pred Jacka a Sam.
"Hej, milé privítanie, nemáte studenú sódu, z tej dlhej cesty mi vysmädlo..."
"Ticho! Kto ste?"
"Ehm. Ja som Bart a toto je Líza. A vy?"
"Ticho! Kde sú ostatní dvaja?"
"Kto?"
"Ešte dvaja ľudia prišli s vami. Je to tak dané v proroctve."
"No viete, na vašom mieste by som proroctvám neveril..."
Vodca odpadlíkov sa zahnal a puškou trafil Jacka do žalúdka. Ten sa zrútil na kolená.
"Takže to znamená že nás nenecháte odísť?" Jack sa snažil popadnúť dych.
Vodca sa k nemu naklonil.
"Chcem vedieť kde sú ostatní!"
"Viete, váš prístup sa mi nepáči. TEAL´C!"
Kým sa odpadlíci stihli spamätať, z kríkov za nimi vyleteli rýchlo po sebe modré záblesky zo zatu, tri z nich trafili svoje ciele. Hneď s nimi sa vyrútil Teal´c a dvoch odpadlíkov päsťou poslal k zemi. Jack rýchlo vstal, tresol do hlavy vodcu a kopol do jedného ktorý mieril na Sam. Tá zatiaľ odzbrojovala posledného. Jack si ešte stále šúchal brucho, ale spolu s ostatnými odzbrojoval odpadlíkov.
"Teal´c, Carterová, prehľadajte jaskyňu. Jonas, potom zadajte adresu domov."
Jack dal jednu pušku nabok, ostatné dal na kopu a trikrát na ne vystrelil zatom. Teal´c a Sam sa medzitým vrátili z jaskyne a rýchlo prezerali okolie. Spolu s Jackom začali odťahovať omráčených odpadlíkov smerom za jaskyňu, čo najďalej od cestičky k dedine. Z jaskyne bol počuť zvuk zadávaných symbolov. Jack medzitým niečo rýchlo povedal Sam a Teal´covi.
"Môžeme ísť plukovník" Jonas kričal z jaskyne, ale aj tak ho bolo počuť len slabo.
Jack spolu s ostatnými pribehol dovnútra, zadal kombináciu na vysielači kódov a sledoval ako tri postavy prechádzajú bránou domov.
Harry Maybourne sa rýchlo zakrádal po cestičke smerom k bráne. Od dedinčanov smerujúcich k prístavu sa odpojil, ale keď bol naspäť v dedine, videl Mika ako strieľa na dvere a tie zmizli. Samozrejme to boli dvere domu v ktorom bola uväznená SG-1. Po krátkom rozhovore sa Miko rozbehol k prístavu a SG-1 k bráne. Harry po dlhšej chvíli šiel za nimi. Dúfal, že už prešli bránou. Nemohol otáľať príliš dlho, lebo by mohol naraziť na jaffov. A bez zbrane sa dá ubrániť len dosť ťažko. V duchu si pomyslel či je horšie naraziť na Jacka O´Neilla, alebo na jaffov. Jack bol určite poriadne naštvaný že mu zase ušiel.
Ale Harry vedel že Jack mu klamal. Nikdy by ho nenechali na planéte s bránou. Nie s informáciami ktoré má. A to ešte nevedeli o ďalších informáciách ku ktorým mal prístup. Napríklad o druhej tajnej základni mimo zeme. Harry Jackovi nepovedal všetko keď Jack predstieral že s ním chce spolupracovať na nelegálnom získavaní technológii. Veril mu, ale nie natoľko aby mu prezradil úplne všetko.
Harryho nadriadení čo to riadili boli vysoko postavení ľudia, a to nielen z armády. Ani oni nesúhlasili s postojom prezidenta a SGC v získavaní mimozemských technológii. Pokorne čakať, kým sa "vyspelejším a nadradeným" mimozemšťanom uráči darovať nejakú omrvinku úbohým pozemšťanom bolo pre nich neprijateľné a ponižujúce. A tak sa rozhodli vziať veci do vlastných rúk. Harry s nimi úplne nesúhlasil, ale predstava že vo vesmíre sú nepriatelia, ktorí by mohli Zem ohroziť, alebo aj zničiť a že existujú zbrane, ktoré tomu môžu zabrániť, ale nik im ich dobrovoľne nedá, ho strašne popudzovala. Preto, keď ho kontaktoval jeden generál, ponúkol mu spôsob ako sa dostať k takým zbraniam a ponuku podporil peknou sumou peňazí, Harry súhlasil. Samozrejme si uvedomoval riziká s tým spojené, ale to ho len povzbudilo. Generál a ostatní boli spokojní.
Po prasknutí operácie a potom čo ho zatkli a odsúdili za vlastizradu na trest smrti, mu sľúbili pomoc výmenou za mlčanie. Harry súhlasil. Vedel že je jediný čo môže potopiť všetkých. Bol prostredníkom medzi ľuďmi ktorých riadil a tými čo mu dávali rozkazy. Ale to si uvedomovali aj oni. Bola to dvojsečná zbraň.
A potom sa stala neočakávaná vec. Jack O´Neill, ten veľký plukovník Jack O´Neill ho prišiel požiadať o pomoc. Dostal ho dokonca z väzenia, aj keď len na chvíľu, aby pomohol generálovi Hammondovi, ale získanie informácii na vydieranie senátora Kinseyho znamenalo zlom. Nejaké informácie mal aj predtým, ale z väzenia sa k nim nemohol dostať. Keď ho Kinsey dal preložiť do menej stráženého väzenia, ostatné už bolo hračkou.
Ale dva roky skrývania ho vyčerpali. Tak duševne, ako aj finančne. Zariadil posledné veci na Zemi – zopár ľudí naposledy vytočil do zúrivosti a presvedčil Jacka O´Neilla o sklade zbraní na jednej planéte. Plán sa trochu nevydaril a skoro pri tom umrel, ale napokon sa vďaka O´Neillovi ocitol tu. A tu mu bolo dobre. Nemohol sa vrátiť, väzenie nebolo to najhoršie čo by ho čakalo na Zemi.
Zašuchotanie konárov ho vrátilo do prítomnosti. Snažil sa spomenúť si na všetky adresy planét kam by mohol ísť. Nakoniec sa rozhodol pre druhú tajnú základňu. Mali by tam byť ešte nejaké veci, čo by mu mohli pomôcť. Alebo nejaký ľudia. Predieral sa pomedzi stromy, po cestičke nechcel ísť, už aj videl vchod do jaskyne, keď ho zrazu niekto nešetrne schytil za košeľu a prinútil otočiť sa.
"Myslím že prístav je opačným smerom."
Jack hovoril potichu a neutrálne, ale zat v jeho ruke bol namierený na Harryho. Vedel, že Harry sa pokúsi utiecť bránou čo najskôr. Dúfal len že ho chytí a bránou prejdú skôr ako prídu jaffovia. Keď SG-1 prešla bránou a tá sa za nimi zavrela, ledva stihol vybehnúť z jaskyne a skryť sa, keď uvidel ako sa Maybourne opatrne, ale rýchlo blíži k jaskyni.
Harry rýchlo premýšľal čo by urobil, alebo povedal, ale v tej chvíli sa ozval dobre známy zvuk. Prvý symbol zapadol na svoje miesto. Teraz už nebol čas na prechod bránou. Jack zanadával, potom prekvapenému Maybournovi strčil do ruky pušku a strhol ho na zem. Posunkom mu dal najavo aby mlčal a pripravil sa. Maybourne prikývol a uprel zrak na vchod jaskyne.
Práve v tej chvíli sa objavila skupina jaffov s pár odpadlíkmi. Jack pevnejšie zovrel zat. Jedným z jaffov bol Herak – ten istý ktorému na Danielov pokyn dal Raovo oko. To oko s pomocou ktorého Anubis zničil Abydos.
"Ukážem vám cestu do dediny pane, ale štyroch ľudí zvládneme aj sami."
Herak sa na odpadlíka ktorý na neho prehovoril pozrel pohŕdavo. Zjavne ho považoval len za odporný hmyz.
"Jaffa! Kree!"
Na jeho pokyn sa dvaja jaffovia pripojili k odpadlíkom a malý sprievod sa rýchlo vybral cestičkou do dediny. Keď prechádzali okolo miesta kde boli schovaní Jack a Maybourne, obaja sa ešte viac pritisli k zemi za krovie ktoré ich zakrývalo. Pred jaskyňou zostali len Herak a štyria jaffovia. To Jackovi nevyhovovalo, dúfal že všetci odídu od brány. Takže Herak má v tej hlave aj nejaký mozog. Jack sa snažil odhadnúť kedy už bude sprievod dostatočne ďaleko od brány, ale nie príliš blízko k dedine. Rozhodol sa to risknúť. Má iba jeden zat, takže nedokáže omráčiť všetkých naraz. Nie keď majú tyčové zbrane a sú od seba rozostúpení. Pušku ktorú dal Maybournovi je len na jeden výstrel, tak dúfal že sa Harry trafí. Výstrel ale bude počuť, bude preto potrebné konať rýchlo. Drgol do Maybourna a ukázal že má streliť toho najbližšieho. Harry prikývol. Jack sa potichu presunul k veľkému stromu a ukázal signál. Obaja vystrelili naraz.
Dvaja jaffovia padli na zem. Ale ostatní sa spamätali príliš rýchlo. Skryli sa a začali páliť smerom kde tušili nepriateľa. Herak z vnútra jaskyne pozoroval situáciu. Jack začal v duchu nadávať. Takto si to nepredstavoval. Kým stihol vypáliť druhýkrát, jeho cieľ sa stratil za kameňmi. Keďže jaffovia boli v presile a pomoc bola určite na ceste, rozhodne sa nehrnuli do útoku. Jack s Maybournom boli v obrovskej nevýhode a každá sekunda len zhoršovala ich situáciu.
Zrazu Maybourne vstal a prebehol na druhú stranu cestičky, kde sa skryl za stromy kým ho stačili trafiť.
"Maybourne! Sakra, ak sa zase pokúšate zdrhnúť..." Jack sa ďalej nedostal, výstrel z tyčovej zbrane ho minul len o kúsok. Rýchlo sa presunul na druhú stranu stromu.
Zrazu sa ozvala streľba z tyčovej zbrane, ale nie od jaffov. Zasiahla jedného z nich a ten spadol na zem. Posledný z jaffov urobil chybu keď sa pootočil aby sa pozrel z kadiaľ ide streľba. V tej chvíli ho zasiahol Jack výstrelom zo zatu.
Po chvíli absolútneho ticha sa Maybourne opatrne vynoril napravo od Jacka. V ruke držal tyčovú zbraň ktorá sa odkotúľala keď vypadla z ruky mŕtvemu jaffovi. Jack prišiel k Maybournovi a obzeral si spúšť naokolo.
"To bola pekná hlúposť, ten váš kúsok."
"Hej Jack, netreba ďakovať."
"Počkať. Kde je Herak?"
"Kto?"
"Ten čo sa tváril veľmi dôležito. Proste ten piaty. Bol tu."
"Myslím že je v jaskyni."
"Musíme ho zastaviť kým prejde..." Jackove slová prerušil zvuk zadávaných symbolov. "...bránou."
Jack vbehol do jaskyne vo chvíli keď sa brána otvorila.
"Hej! Ešte sme neskončili! Snáď už neodchádzaš."
Jack v behu vypálil niekoľko rán ktoré len neškodne preleteli bránou. Herak tesne pred prechodom bránou vystrelil, ale trafil len stenu pri Jackovej hlave. Náraz Jacka omráčil, zat mu vypadol z ruky a kým sa stihol spamätať, Herak bol preč a brána sa zavrela. Jack sa horko-ťažko posadil. Hlava ho strašne bolela. Aj keď vedel že sa musí zdvihnúť, vôbec sa mu nechcelo. Niekto za ním zodvihol zat.
"Nevrátim sa na Zem Jack."
Jack mal chuť vyskočiť a zaškrtiť toho bastarda holými rukami, ale nemal síl ani aby pohol hlavou. Pred sebou na stene jaskyne videl Maybournov tieň a očakával výstrel, ale zrazu sa Maybourne zapotácal a spadol na zem. Jack sa po chvíli konečne otočil a uvidel Mika s fúkačkou. Práve vyťahoval šípku z Maybournovho krku.
"Ste v poriadku?"
"Hej. Myslel som že si odišiel."
"Veď aj áno. Ale potom som sa rozhodol že vás radšej odprevadím, aby sa vám niečo nestalo."
Miko sa zaškeril a pomohol Jackovi vyškriabať sa na nohy.
"Mali by ste ísť, videl som ľudí ako idú sem. O chvíľu tu budú."
Jack rýchlo bežal zadať adresu Zeme, na vysielači vyťukal kombináciu a bežal späť k bezvedomému Maybournovi. Miko mu ho pomohol odniesť k bráne.
"Povedzte mu prosím že ma to mrzí, ale nevedel som čo robiť keď na vás mieril."
"Jasne. Choď už. Ďakujem za pomoc. A Miko? Možno by ste radšej mali bránu zakopať."
"Dobre. Zbohom."
Keď Miko vybehol z jaskyne, Jack si uvedomil že už počuje dupot nôh jaffov. Zobral Maybourna pod ramenami a potiahol ho bránou domov, na Zem.
Modrý trblietavý povrch brány po chvíli zmizol.
*Koniec*
